Nathanael. Poviem ti, akého úchyla som stretol v metre v Londýne. Bolo asi 9 hodín večer. Vracal som sa metrom domov ( už ani neviem ktorá linka). Vo vagóne som sedel ja, o dve miesta vedľa jedna mladá šumná aziatka a oproti nám chlapík, asi 50 ročný. Iba my traja vo vagóne. Po chvíľke si ten chlapík začal jazykom oblizovať krúživými pohybmi pery a sústavne sa pozeral na tú babu. Ona chúďa len sklopila zrak a čakala čo sa bude diať ďalej. Evidentne mala strach. Asi po pár minútach "ho" vytiahol a začal si "ho" pred ňou honiť. Po chvíľke sa postavil a asi niečo vyše jedného metra tam stál pred ňou a honil. Vtedy to aj mne prišlo už dosť za čiarou - hlavne tá dievčina sa celá klepala. Postavil som sa ( meriam 185 a vtedy som mohol mať asi 85 kg a venoval som sa aktívne plávaniu), keďže už bola aj moja cieľová stanica.. Chlapík ostal zaskočený, prestal honiť. Vtedy vlak vchádzal do stanice ( kto bol v metre v Londýne, vie, že stanice sú cca každé 2 - 3 minúty), chytil som to dievča za rameno a celú vyplašenú som ju vytiahol von z vagóna. Tak som ju zobral pri dom, v ktorom som býval ( pár minút od zastávky), vypýtal som si jej adresu a autom som ju odviezol až pred dom. Medzitým sa trochu spamätala a volala niekam. Pred domom na ňu čakal nejaký chlap ( otec? Brat?) a tam som ju odovzdal.Zmohla sa len na Thanks so much. Ale v očiach som jej videl, aká je šťastná, že to nedopadlo horšie. Čo sa ale čudujem s odstupom času, od tej chvíle, čo som ju odviedol z vagóna až k nej domov, absolútne sa nevzpierala a dôverovala mi.
Kolotočiar EDO:
Vďaka za zdielanie, dobrých skutkov nikdy nie je dosť.
K obrázku - nie, že by ma nejako vyrušoval, len som chcel vedieť, či je to fakt len absurdná sprostosť (úchyl je možno silné slovo, to je pravda), alebo to má nejakú pointu (trebärs, že tie ruky toho chlapa predstavujú nejaké gesto)...
Úchyl kreslí úchyla?
Je to absurdný - surrealistický belgický komix. Nathanael, že ty si ešte na živo úchyla nevidel? Ja áno. V metre v Londýne.
henk je super, tohto som ešte nevidel
https://panbozko-osobne.gulas.sme.sk/186235/zivota-spasa.html
https://panbozko-osobne.gulas.sme.sk/186230/pritazlivy-zovnajsok.html
mal som tu aj jedného s piňďúrom, ale admin zmazal, tak neviem dokedy tento vydrží
Uchyla vidis kazdu nedelu za oltarom. A nahodnym vyberom uvidis dalsich v laviciach.
Nechýba tam nejaky text? Sice pekny, poucny pribeh zo života, ale chyba mi pointa.
Mick: To som aj ja chcel naznačiť otázkou, ale asi som sa pýtal príliš nenápadne :)
Pri surrealizme nepotrebuješ text, alebo pointu. Proste je to sprostosť.
Nathanael. Poviem ti, akého úchyla som stretol v metre v Londýne. Bolo asi 9 hodín večer. Vracal som sa metrom domov ( už ani neviem ktorá linka). Vo vagóne som sedel ja, o dve miesta vedľa jedna mladá šumná aziatka a oproti nám chlapík, asi 50 ročný. Iba my traja vo vagóne. Po chvíľke si ten chlapík začal jazykom oblizovať krúživými pohybmi pery a sústavne sa pozeral na tú babu. Ona chúďa len sklopila zrak a čakala čo sa bude diať ďalej. Evidentne mala strach. Asi po pár minútach "ho" vytiahol a začal si "ho" pred ňou honiť. Po chvíľke sa postavil a asi niečo vyše jedného metra tam stál pred ňou a honil. Vtedy to aj mne prišlo už dosť za čiarou - hlavne tá dievčina sa celá klepala. Postavil som sa ( meriam 185 a vtedy som mohol mať asi 85 kg a venoval som sa aktívne plávaniu), keďže už bola aj moja cieľová stanica.. Chlapík ostal zaskočený, prestal honiť. Vtedy vlak vchádzal do stanice ( kto bol v metre v Londýne, vie, že stanice sú cca každé 2 - 3 minúty), chytil som to dievča za rameno a celú vyplašenú som ju vytiahol von z vagóna. Tak som ju zobral pri dom, v ktorom som býval ( pár minút od zastávky), vypýtal som si jej adresu a autom som ju odviezol až pred dom. Medzitým sa trochu spamätala a volala niekam. Pred domom na ňu čakal nejaký chlap ( otec? Brat?) a tam som ju odovzdal.Zmohla sa len na Thanks so much. Ale v očiach som jej videl, aká je šťastná, že to nedopadlo horšie. Čo sa ale čudujem s odstupom času, od tej chvíle, čo som ju odviedol z vagóna až k nej domov, absolútne sa nevzpierala a dôverovala mi.
Kolotočiar EDO:
Vďaka za zdielanie, dobrých skutkov nikdy nie je dosť.
K obrázku - nie, že by ma nejako vyrušoval, len som chcel vedieť, či je to fakt len absurdná sprostosť (úchyl je možno silné slovo, to je pravda), alebo to má nejakú pointu (trebärs, že tie ruky toho chlapa predstavujú nejaké gesto)...
Edo, fakt. Mohli ste byt s uchylom dohodnuti. Zaviezol by si ju niekde prec a o chvilu by sa tam zjavil aj uchyl. Hm,hm, zaujimave.
Mick. To ma nenapadlo. Aké dobrý nápad do budúcnosti. Už aby v tej Bratislave to metro postavili..ehm.. vykopali..navŕtali?