Moskva, máj 1981.
Po atentáte na pápeža Jána Pavla II. v Ríme svetové médiá špekulujú, že za útokom môže stáť sovietska tajná služba KGB. V Kremli vládne nepokoj a preto je okamžite zvolaná mimoriadna tlačová konferencia.

Na pódium prichádza hovorca Kremľa, súdruh Ivanov. Pred sebou má hrubú zložku označenú pečiatkou „PRÍSNE TAJNÉ“, ale hovorí s istotou a pokojom:

> „Súdruhovia a súdružky,

šíria sa hnusné imperialistické lži! Sovietsky zväz nemá absolútne nič spoločné s atentátom na hlavu Vatikánu. Náš agent… teda, prepáčte, náš súdruh turista… sa v Ríme nachádzal úplne náhodou! Iba navštívil baziliku svätého Petra, aby si odfotil holubice a architektúru v duchu mierového spolužitia.“



Novinári si zapisujú poznámky, ale šepkajú si medzi sebou. Ivanov pokračuje a hlas mu stúpa:

> „A aby sme urobili úplný koniec týmto lživým obvineniam: náš turista nekonal žiadny útok. Naopak! Bol napadnutý. Máme spoľahlivé správy, že pápež vytiahol revolver prvý!“



V sále to zašumí. Jeden americký novinár sa uškrnie a opýta sa:

> „Prepáčte, súdruh Ivanov, chcete nám povedať, že Svätý Otec, hlava katolíckej cirkvi, v plnom bielom rúchu, vytiahla zpod sutany kolt a začala strieľať?“



Ivanov sa usmeje, zdvihne ruku a sebavedome odpovie:

> „Samozrejme! Každý predsa vie, že Vatikán je hlavné hniezdo imperialistickej špionáže. Pápež je vyškolený agent CIA, vycvičený v Texasu. Máme dôkazy, že jeho revolver bol americkej výroby – značky Colt Peacemaker. Náš súdruh musel konať v sebaobrane, inak by možno nebol dnes medzi nami!“



Celá sála stíchne. Ivanov zatvorí zložku, poklepe po nej a dodá:

> „Záver je jasný. Sovietsky zväz je opäť obeťou imperialistickej provokácie. A kto tvrdí opak, je nepriateľ mieru.“



O deň neskôr sa v Pravde objaví titulok:

„Pápež zaútočil na mierumilovného turistu! Sovietsky zväz znovu bráni svetový mier.“